Narodil sa 11. októbra 1914 v Záriečí. Stal sa evanjelickým kňazom, jeden rok štúdia teológie absolvoval v Štrasburgu vo Francúzsku. Do Súľova prišiel v roku 1942, tu sa aj oženil 19. júla 1942 s Martou Bohunovou zo Slatiny nad Bebravou. Narodili sa im 3 deti. Aktívne sa zapojil do domáceho protifašistického odboja. Počas prepadu obce nemeckým vojskom 29. septembra 1944 bol zadržaný aj s učiteľom a cirkevným dozorcom Jozefom Podhoránym. Po vyšetrovaní v Žiline bol 6. októbra prevezený do väznice v Ilave, odkiaľ bol prepustený 27. októbra 1944. Pomáhal viacerým židovským rodinám. Po oslobodení obce 30. apríla 1945 až do polovice júla 1945 vykonával funkciu predsedu Miestneho národného výboru v Súľove-Hradnej, potom pracoval v obecnej rade ako tajomník MNV. Starší obyvatelia obce si radi spomínajú na jeho prácu s mládežou, keď napr. na Sove sovičke pálievali vatry Jána Husa. Manželia Peckoví hospodárili na farských roliach, chovali kravu a z kravského mlieka produkovali mliečne výrobky. Ondrej Pecka sa venoval aj včelárstvu. Počas jeho pôsobenia prebehli náročné opravy kostola i fary. Marta Pecková viedla hodnotnú cirkevnú kroniku, ktorá mapuje nielen život a prácu jej manžela, ale i celej ich rodiny a zároveň aj cirkevné a spoločenské pomery v obci. Ondrej Pecka pôsobil v Súľove až do roku 1984. Zomrel 21. apríla 1995 v Košeci, pochovaný je v rodisku.

zdroj: Vlastný výskum autorky textu M. Kerešovej.