Domáci odboj bol úzko spojený s osobnosťami učiteľom Jozefom Podhoránym, ktorý získal skúsenosti s ilegálnou činnosťou už na Liptove a s evanjelickým farárom Ondrejom Peckom. Obaja odmietali používať prikázaný fašistický pozdrav Na stráž aj v úradnom styku. Jozef Podhorány od apríla 1942 do apríla 1944 vydával v Hradnej ilegálny časopis Útok, vychádzal nepravidelne o počte 300-800 kusov. Na rozmnožovacom stroji cyklostyle, ktorý schovávali v škole a neskôr v pivnici Štefana Kociana v Hradnej, tlačili aj rozličné protifašistické letáky. Do odboja sa zapojili i ďalší domáci obyvatelia, robili spojky medi veliteľstvom II. partizánskej brigády Milana Rastislava Štefánika v Kunerade, podnikali menšie prepady, v Partizánskej jaskyni v Súľove ukrývali výbušniny, ženy po nociach piekli chlieb, poskytovali šatstvo či inú hmotnú pomoc a to s vedomím a určite i strachom, aký trest čakal pomocníkov partizánov. Prvý prepad obce Nemcami sa stal 29. 9. 1944, kedy zajali ukrývaných židov v Hradnej i v Súľove a aj Ondreja Pecku i Jozefa Podhorányho. V Hornom kaštieli boli umiestnení ukrajinskí vojaci Vlasovci, ktorí slúžili nemeckej armáde. Na druhej strane partizáni zabili v Súľove 1 domáceho obyvateľa a 1 z Hliníka za udavačstvo. Veliteľom miestneho partizánskeho oddielu bol major Pavol Zazula z Kyjeva, sídlil v škole vo Vrchteplej a po jeho smrti Ivan Slivin. Veliteľom II. československej partizánskej brigády bol Konštantín Karpovič Popov. Nemci vyrabovali Súľov s Hradnou 17. 4. a opäť 27. 4. Ešte 28. 4. plánovali zostaviť v obci obrannú líniu, avšak prudký lejak na druhý deň znemožnil prísun diel a vozov, a preto sa presúvali ďalej. Dňa 30. apríla 1945 nadránom odišli zo Súľova poslední Nemci smerom na Bytču, kde stihli zničiť most cez Váh a okolo 11. hodiny doobeda prišli prvé hliadky československej oslobodzovacej armády smerom od Rajca. Viacerí muži zo Súľova i Hradnej zažili koncentračné tábory a o tom, čo v nich prežili, neradi hovorili či skôr nemohli ani hovoriť. Taktiež viacerí občania obce sa zúčastnili bojov na frontových bojiskách. V Súľove v Hornom kaštieli na prízemí bola zriadená regionálna učebňa odboja, ktorá bola hojne navštevovaná. V roku 1972 sa plánovalo postavenie pamätníka Partizán na kopci Opršalovec za kaštieľom v Hradnej. Nakoniec bol postavený pomník SNP v roku 1978 vo Vrchteplej na kopci Hôrka, kde boli pochovaní padlí partizáni. V roku 1972 bola slávnostne odhalená pamätná tabuľa na dome Ondreja Ďurajku pri evanjelickej škole ako spomienka na pobyt partizánskeho štábu majora K. K. Popova v Súľove. Na 30. výročie SNP v roku 1974 navštívil K. K. Popov Slovensko a aj Súľov. Na budove reštaurácie v Čiernom Potoku v Súľove je umiestnená tabuľa s oznamom, že v Strážovskej vrchovine v januári 1945 padol Grigorij Ivanišin veliteľ 5. oddielu partizánskej brigády Jána Žižku. Na cintoríne v Súľove sa nachádza hrob neznámeho vojaka. Na pamiatku domáceho odboja nesie súčasný miestny futbalový klub hrdo názov Telovýchovná jednota Partizán Súľov.

zdroj: Vlastný výskum autorky textu M. Kerešovej s použitím aj podkladov Dany Strečanskej.