Najvyšší počet židov u nás je zaznamenaný v roku 1851, keď v Súľove žilo 32 a v Hradnej 5 židov. Rodiny Armína Politzera a Žigmunda Neufelda žili v Súľove-Hradnej od 90-tych rokov 19. storočia. Vďaka svojmu finančnému zázemiu si mohli kúpiť pozemky v obci ešte v uhorskom období. V čase prevratu v novembri 1918 boli tieto rodiny jedinými židovskými obyvateľmi v obci a práve voči nim nastali násilnosti. Žida Armína Politzera ozbrojení navrátení vojaci prepadli v jeho hostinci, vyhnali ho i s rodinou a následne mu zobrali nielen potraviny, ale i cenné strieborné veci, šatstvo, hospodárske náradie a zničili zariadenie. Jeho manželka s dcérou po noci strávenej na evanjelickej fare skoro ráno odišli za manželom do Trenčína. Podobne i v Hradnej vyhnali krčmára a majiteľa hostinca Žigmunda Neufelda. Z jeho ošípaných si urobili hostinu, zobrali zásoby z pivnice i rôzne domáce potreby, z ktorých však následne väčšinu vrátili. V období slovenského štátu v čase prenasledovania židov nemali v obci Súľov-Hradná trvalé bydlisko žiadni občania židovského vierovyznania, ale židia prichádzali do obce hľadať útočisko kvôli prekrsteniu i úkrytu. Evanjelický farár Ondrej Pecka v období marec-september 1942 pokrstil 7 osôb židovského vierovyznania. V roku 1944 bola na evanjelickej fare zadržaná nemeckým vojskom židovská rodina Neumannovcov z Predmiera. Židov ukrývali i viacerí miestni obyvatelia, ktorých mená sú stále neznáme. Aj vďaka úkrytu v Súľove prežil prenasledovanie známy slovenský pedagóg a novinár Juraj Alner.

zdroj: Vlastný výskum autorky textu M. Kerešovej.