Tento pôvodne evanjelický cintorín bol založený na prelome 18. a 19. storočia. Ako najstaršie sa tu zachovali šľachtické náhrobné kamene. Náhrobný kameň Karola Sirmiensisa dal vyhotoviť jeho syn Alexander Súľovský spolu s manželkou Annou Ürméniovou v roku 1812. Text na náhrobnom kameni je v latinčine. Vedľa stojací náhrobný kameň so zobrazenou smutnou vŕbou patrí Ľudovítovi Sirmiensisovi. Ľudovít bol vnukom Karola Sirmiensisa a Evy Sontágovej. Oženil sa 19. novembra 1817 v obci Vanyarcz (dnešné Maďarsko) s Teréziou Dešéfiovou. Stal sa husárskym kapitánom, prísediacim stoličného súdu Trenčianskej stolice a dozorcom súľovského evanjelického zboru. Zomrel v Súľove 19. novembra 1829 vo veku 45 rokov. Náhrobný kameň s latinským textom dala vyhotoviť jeho vdova. Opodiaľ sa nachádza dominantnejšie pôsobiaci náhrobný kameň Juliany Žitkovskej. Juliana sa narodila 14. januára 1743 v Bratislave. Otec Juliany Štefan Žitkovský bol advokátom kráľovskej pokladnice a matka Katarína pochádzala zo starého bratislavského rodu Kochmeister. Juliana sa vydala 14. júla 1765 za Františka Sirmiensisa, ktorý bol armádnym kapitánom a prísediacim stoličného súdu Trenčianskej stolice. Juliana Žitkovská zomrela v Súľove 10. septembra 1791 vo veku 48 rokov. Text na náhrobnom kameni je v latinčine. František Sirmiensis prežil svoju manželku takmer o 34 rokov, zomrel v Súľove 26. februára 1825 vo veku 86 rokov na starobu. Po jeho smrti súľovský evanjelický zbor odkúpil Františkovu kúriu, ktorá bola následne upravená na faru. Netypickým vyhotovením upúta náhrobný kameň v kovovej ohrádke, patrí bývalému evanjelickému kňazovi Jánovi Križanovi. Dom smútku bol na cintoríne postavený v roku 2007.

zdroj: Vlastný výskum autorky textu M. Kerešovej.