Súľovský evanjelický zbor patrí medzi najstaršie zbory evanjelickej cirkvi na Slovensku. Súľovský evanjelický kostol postavený v roku 1750 mal pôvodne podobu sieňovej modlitebne bez sakristie i veže, pretože zvonica nesmela byť súčasťou stavby. Veža bola pristavená ku kostolu až v roku 1815 a zdobili ju slnečné hodiny. Veľká prestavba v rokoch 1906-1907 zmenila vzhľad interiéru i exteriéru kostola natoľko, že celkom stratil svoj starobylý ráz. Kostol nadobudol neskoroklasicistický štýl, má obdĺžnikový pôdorys a drevený strop. Interiér je z troch strán obtočený drevenou protestantskou emporou – chórom. V oltárnej architektúre je obraz Krista na kríži z roku 1907, po stranách sochy apoštolov Petra a Pavla. Na vnútornej stene sa zachoval latinský nápis, ktorý opisuje veľkú povodeň z 2. júna 1754. Nad nápisom sa nachádzalo oratórium – osobitné miesto pre zemepánov, vyhotovené bolo v roku 1752 a bolo prístupné samostatným vchodom. Na tejto stene visel i epitaf Zuzany Pongrácovej, ktorý bol prenesený z katolíckeho kostola. Počas prvej svetovej vojny bol zrekvirovaný 1 zvon a aj organové píšťaly. Vo veži zostal zvon z roku 1818. Jeho koruna sa skladá zo 6 ramien. Ramená zvonov bývajú často vyhotovené v podobe mytologických postáv. Ramená koruny zvona z roku 1818 majú podobu tváre Indiánov. V roku 1935 boli zakúpené dva zvony od evanjelického zboru z Podlužian a opravený prepadnutý strop. Organ značky Rieger č. 334 bol v roku 1949 odkúpený od evanjelického zboru v Trnave. V roku 1968 bola osekaná vnútorná omietka, odstránená kazateľnica a miesto na kázanie bolo umiestnené nad oltár, ktorý bol pre tento účel znížený. Od opravy kostola v roku 1990 kazateľnica stojí vedľa oltára. Nápisy nad hlavným a bočným vchodom: Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi a Dom modlitby pochádzajú z roku 1953. Pod kostolom sa nachádza krypta s uloženými pozostatkami patrónov cirkvi. V roku 1845 bola ešte renovovaná, dnes je neprístupná. Územná pôsobnosť evanjelického zboru sa postupne zužovala, v roku 1901 sa osamostatnila Žilina a v roku 1955 Rajec. Náboženské udalosti v obci okrem kostolov pripomínajú aj skaly. Hovorí sa, že raz gróf Balaša počas cesty popri Súľovských skalách prehováral súľovského zemepána na prestúpenie na katolícku vieru s upozornením na výhody, ktoré by tým získal. Pán Sirmiensis ukazujúc na skalu volanú Luther odpovedal: „Nie je to možné, pretože nám táto skala ustavične hovorí - Nerobte to!“ Evanjelický kostol sa stal národnou kultúrnou pamiatkou v roku 2011.

zdroj: Vlastný výskum autorky textu M. Kerešovej.