Po vymretí rodu Súľovských uhorský kráľ Ferdinand I. Habsburský daroval Súľov s Hradnou, Súľovským hradom a obcami Marček s neďalekými Lúkami v roku 1550 Sebastiánovi Sirmiensisovi, ktorý pochádzal z celkom cudzieho prostredia z juhu Uhorska z obce Károm dnešnej Karlóci v Srbsku. Darovanie týchto majetkov si Sebastián zaslúžil v boji proti Turkom, keď ako veliteľ tureckého riečneho loďstva prešiel na stranu Ferdinanda I. Príslušníci rodu Sirmiensis patrili medzi strednú šľachtu. Viacerí z nich našli uplatnenie v úradníckom aparáte vtedajšej Trenčianskej stolice. V priebehu dejín sa rod Sirmiensis, ktorý časom používal i prímenie Súľovský, značne rozvetvil. Z tohto dôvodu sa mnohí členovia rodu z obce odsťahovali. Niektorí však žili v Súľove ešte i v 20. storočí. Hmatateľnými pamiatkami na rod Sirmiensis sú v Súľove kaštiele Horný a Dolný dvor, evanjelická fara, malá kúria, katolícky i evanjelický kostol a náhrobné kamene pred katolíckym kostolom a na cintoríne v Súľove. Málokto vie, že dobrodruhovi a kráľovi Madagaskaru Móricovi Beňovskému kolovala v žilách krv rodu Sirmiensis, jeho starou mamou bola Mária Súľovská, manželka Pavla Beňovského.

zdroj: Vlastný výskum autorky textu M. Kerešovej.