Prečo Súľovčanov zvykli prezývať krivohubci vysvetľujú dve verzie. Súľovčania boli vychýrení muzikanti. Primáš súľovskej kapely Hoferica tak oduševnene hral na husliach, že ako ťahal sláčik, tak ústa vykrúcal. Iné vysvetlenie prezývky krivohubci hovorí o jednom Súľovčanovi, ktorý na jarmoku kradol, a tak z dôvodu, aby ho okradnutí nespoznali, celý čas vykrivoval ústa.
Hradňanov prezývali smolivári. Podľa smoliva – dreva presiaknutého živicou, ktoré zbierali v lese na zakurovanie. Iná verzia hovorí, že je prezývka odvodená od smoly, lepiacej sa Hradňanom často na päty. Obyvatelia obce bývali v minulosti v malých dreveniciach, ktoré sa skladali z jednej prípadne z dvoch izieb a z pitvora. Často v jednom dome žili aj tri viacgeneračné rodiny. V maličkom domčeku si na noc ustlali všade, kde sa dalo – na peci, za pecou, na lavici, na povale. Tradičným zamestnaním miestnych obyvateľov bolo roľníctvo a chov oviec a dobytka. Zloženie pôdy obecného chotára neposkytovalo toľko možností, aby uživil mnohopočetné rodiny. Niektorí sa venovali remeslu ako napr. tkáčstvu, kolárstvu, kováčstvu, mlynárstvu. Hlavne počas zimy si ľudia sami vyhotovovali pracovné nástroje a pomôcky, napr. plietli košíky, vyrábali brezové metly, priadli konopné nite, tkali plátno, driapali perie. Kvôli zabezpečeniu živobytia boli viacerí miestni obyvatelia nútení opustiť rodný kraj a hľadať prácu najmä v susedných Čechách, ale i v iných krajinách Európy, ba i v Amerike. Niektoré miestne zvyky a tradície sú v obci dodnes živé, napr. fašiangy, maľovanie veľkonočných kraslíc, stavanie májov, rôzne rodinné a náboženské zvyky. Pre rokmi osvedčenú výbornú chuť sa dodnes v každej domácnosti varia tradičné jedlá. Vzácne kusy tradičného oblečenia domáceho obyvateľstva - kroja ako i rôzne dobové predmety každodennej potreby sú vystavené v Pamätnej izbe obce.

zdroj: Pamätná kniha obce Súľov-Hradná