V dedine pod Súľovskými skalami sa v dávnych časoch žilo ťažko, bol to chudobný kraj. Ľudia pracovali prevažne na poliach, preto aj odev na všedné dni bol jednoduchší aj keď rukávce a šatky boli zdobené výšivkou.
Spodný odev šili z domáceho konopného či ľanového plátna. Nohavice s dĺžkou pod kolená, s rozparkom v strede. Spodnica bola ušitá ako šaty na ramienka. Rukávce s obojčekom mali dlhé rukávy až po zápästia z hrubšieho domáceho plátna. Zdobila ich nenápadná krížiková výšivka. Sukňa z modrotlače na ramená, spredu šnurovanie alebo zapínanie. Zápona (zástera) z plátna alebo tlačeného kartúnu. V chladnejších dňoch nosili kabátik z barchetu (bavlnená látka). Pod kabátik rukávce s malou fodrou (vyšívaný pás látky). Cez zimu kožušek (kožušok) z vypracovanej ovčej kože. Na hlave čapec (čepiec) – na vlasy si pod čapec pripevnili krkule - zo slamy spletené kolieska. Šatka bola na všedný deň z modrotlače, uväzovala sa vzadu. Na nohách nosili štrimfle (pančuchy) s dĺžkou nad kolená. Obuté mali súkenné papuče, pre ženy s pletenými sárami. Podošva bola z niekoľkých vrstiev súkna prešívaná dratvou napustenou včelím voskom. Tieto papuče boli pevné a vzdušné. Cez leto chodili na boso. Neskôr začali nosiť aj kožené čižmy.
Na sviatočné dni nosili bohato vyšívané rukávce z jemného plátna. Rukávy kratšie po lakeť, zdobené širokou bielou fodrou. Spodnica biela s vyšívaným lemom. Vrchná sukňa s dĺžkou do pol lýtka z modrotlače, zospodu podšitá širokým 10-15 cm lemom spravidla červenej farby. Živôtik bol zašnurovaný červenou prípadne ináč farebne zladenou stužkou. Navrch si opásali čiernu glotovú záponu, na spodnom okraji vyšívanú, olemovanú 2-3 zámikmi. K sviatočnému kroju sa nosili tiež skosky - veľké trojuholníkové šatky z jemného vyšívaného organtínu zdobené čipkou. Šatky boli prehodené cez plecia, vpredu prekrížené a vzadu zaviazané uzol. Staršie ženy nosili tieto šatky z teplejších kartúnových látok, v zime vlnené šatky, takzvané vlniaky.
Cez leto nosili ženy aj na všedné dni letnice (biele šatové sukne), vzadu bohato nazberané. Záponu zo svetlejších farebných kartúnov.
Mladé dievčatá si vlasy zapletali do vrkočov ozdobených mašľami. Vydaté ženy si vrkoče stáčali do uzlov – drdolov. Na hlavu si dali biely vyšívaný čepiec zdobený krajkou. Na čepiec bielu vyšívanú šatku, ktorú si viazali vzadu alebo pod bradou, tá sa zboku zakladala na 2x . Na sviatočné dni si vpredu na záponu pripínali farebné vyšívané stuhy, konce siahali až k okraju sukne.
Nevesta mala vyšívané rukávce, bielu spodnicu, sukňu aj záponu zdobenú krajkou. Družičky si do zápony do pripravenej obruby navliekli farebnú stuhu, na koncoch uviazanú do malej mašličky.
Ženy postupne odkladali kroje, niektoré ešte donedávna nosili na sviatočné príležitosti až postupne celkom vymizli zo šatníkov našich žien.
Zbierku krojov – časť kultúrneho dedičstva v našej obci – vytvorila a starostlivo udržiava pani Boženka Smatanová.
Zbierka krojov je aktuálne súčasť expozície Pamätnej izby v Súľove – Hradnej.

zdroj: Podľa rozprávania p. Boženky Smatanovej, spracovala Drahomíra Búšovská.