Archeologické nálezy v podobe črepov nádob a častí kostier jaskynných medveďov sú najstaršími dokladmi osídlenia súľovskej doliny. Nájdené boli v jaskyni Šarkania diera a datované sú do pravekého obdobia eneolitu (2900-1900 rokov pred narodením Krista). Tieto archeologické artefakty sú uložené v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Nálezy na viacerých miestnych lokalitách takmer súvislo mapujú osídlenie i v ďalšom období. Sídlisko lužickej kultúry v dolinke Javor z obdobia halštatu (7.-5 storočie pred Kr.) bolo kvôli bezpečnosti obohnané masívnym oplotením vo forme drevených hradieb. Sídlisko z doby rímskej (1.-4. storočie) v blízkosti návršia Háj v Hradnej chránilo prechod cez sedlo Patúch z Rajeckej doliny do Súľova. V hradiskovom období (6.-12. storočie) dostávali opevnené sídliska názvy Hrádok alebo Hradište. V Súľove sa hrádok nachádza na Strmom kopci. V Hradnej vrch Hrádek čnie od severu nad prechodom cesty Súľov – Rajec cez rozvodie Rajčianky a Váhu na hranici chotára s obcou Malá Čierna. Dobové pramene hovoria o väčšom a menšom hradisku v Hradnej v blízkosti Vlčej jamy a vrchu Marek. Osídlenie hrádkov v Súľove aj v Hradnej bolo datované do 9.-11. storočia. Typickým prejavom tejto doby bolo mohylové pochovávanie. Slovanské osídlenie v miestach dnešnej obce posúvajú počiatky obce do mladšej doby hradištnej a jej pokračovanie v ranom stredoveku. Dôkazom tejto skutočnosti je okrem keramiky z nálezov aj prvá písomná správa z roku 1193.

zdroj: Vlastný výskum autorky textu M. Kerešovej.